V časoch boja náročného boja za autonómiu vrámci koncernu British Leyland po roku 1973 sa do popredia dostala myšlienka znovuzrodiť aktívnu participáciu Jaguaru na medzinárodnom pretekárskom poli. Od polovice 60-tych rokov (od čias závodného E-Type a Mark II) totiž na scéne chýbala mačka, ktorá by mierila na najvyššie priečky.
Každá závodná aktivita podliehala centralistickej koncernovej kontrole a vedenie hľadalo firmy na spravovanie závodných áut a menežment závodného teamu. Meno Ralph Broad z Broadspeed sa spájalo najmä s úspechmi na Triumph Dolomite v britskej sérií cestných áut, ale aj s myšlienkami na znovuzrodenie závodných Jaguarov s využitím motorov V12. Bol to on koho vedenie oslovilo a poverilo ho prípravou nového závodného monštra. Na scénu prišlo XJ 12 coupé – XJ C – s motorom 5.3 V12. Lyonsov sen bol modifikovaný pre ETCC.
Vývoj začal v roku 1975 a v marci nasledujúceho roku neskôr bol výsledok predstavený verejnosti. Broadspeed vybavil monštrózne kupé manuálnou prevodovkou (!!!) , ktoré debutovalo v septembri 1976 na závode Tourist Trophy v Silverstone. Derek Bell pretek viedol, zastavila ho však porucha kardanu. V podstate tento začiatok charakterizoval celú, krátku závodnú kariéru XJC Broadspeed. Hoci bolo rýchle a malo úžasný prejav, doplácal na spolahlivosť. Najlepším výsledkom bolo druhé miesto posádky Bell/Rouse na Nürburgringu 1977. Hoci bol Ralph Broad presvedčený o budúcich úspechoch, British Leyland odmietlo poskytnúť financie na ďalší vývoj a jeden z najbrutálnejšie vyzerajúcich jaguárov putoval pod plachtu.
Autor: Viliam Ostatnik
