Ale nie hocijakého. Pochádza z Bloxhamu a špecializuje sa na prenášanie pocitov zo šoférovania závodných áut na bežné cestné komunikácie. Volá sa XJR-15.
Je skutočne ťažké zohnať informácie o tomto výnimočne raritnom automobile, ktorého sa vyrobilo len 50 kusov a naozaj ojedinelé nájsť o ňom info len tak voľne na internete bez toho, aby ste boli totálnym nadšencom do britskej značky alebo sa volali Norman Dewis. Pôvod vzniku je však jasný – závody. Konkrétne v tomto prípade sa malo jednať o sériu JaguarSport Intercontinental Challenge, do ktorej mala byť XJR-15 nasadená v sezóne 1991. Auto vzniklo pod krídlami JaguarSport, tzn. v spolupráci Jaguaru a TWR. Konštruktéri však zároveň chceli použiť projekt ako testovaciu mulu pre výskum životnosti karbónu pri vysokých rýchlostiach. Celý projekt bol kódovo označený „Project R9R“.Už z prvého pohľadu nám bude jasné že XJR-15 nebola výnimkou v tradícií závodných automobilov značky Jaguar. Design vychádzal z predošlích modelov XJR, ktoré závodili v Group C (pre istotu zopakujeme že XJR-9 vyhrala Le Mans v 1988 a XJR-12 o dva roky neskôr). Automobil bol prvý krát predstavený svetu 15. novembera 1990 a zotrval vo výrobe do roku 1992. Hoci mnoho mechanických komponentov pochádzalo z už spomínaného víťazného XJR-9, šasi vychádzalo zo závodného modelu XJR-8, rovnako ako šesťlitrový nefalšovaný V12 vybavený systémom sekvenčného digitálne elektronicky riadeného priameho vstrekovania paliva značky Zytec. Ten podával približne 450 koní v 6250 ot./min. a 570Nm točivého momentu v okolí 4500 ot./min. Zapaľovanie je značky Lucas/Zytec. Blok motora bol z hliníkovej zliatiny rovnako ako hlavy valcov. Motor bol vybavený piestami značky Cosworth a kľukovka EN40B bola taktiež vyrobená z ocele zmiešanej so špeciálnou zliatinou, aby všetko splňovalo jasnú požiadavku – ľahký závodný automobil.
Krásna karoséria bola navrhnutá designérom Petrom Stevensom (o niečo neskôr sa práve tento pán podieľal na vzniku McLarenu F1) a vyrobená z karbónových vlákien a kevlaru v ASTEC v Derbyshiru. Celé auto tak nevážilo viac ako 1050kg (428.57koní na tonu; motor so spojkou a príslušenstvom – bez výfuku – vážil len 240kg). V závodnom interiéri sme nenašli nič iné ako 6-st. nesynchronizovaný manuál, zatiaľ čo 5-st. synchrónna prevodovka bola v ponuke za príplatok. Rovnakou samozrejmosťou bol pohon zadnej nápravy. Automobil údajne dosahoval rýchlosti nad 300km/h (záležalo na konfigurácii finálneho prevodového stupňa, úplná možná max. bola 307 km/h) a z 0-100km/h zrýchľoval za deštruktívnych 3.1 sekundy. 16 z 50 (niekde sa uvádza počet šasi 53) vyrobených kusov bolo uspôsobených na závody, zvyšok bol jemne upravený pre ľudí, čo sa odvážili objednať si XJR-15 na „bežné“ jazdenie. Automobil bol pre cestné komunikácie upravený len povrchne, technika ostala rovnaká, čo z XJR-15 robí jedno z najbeštiálnejších áut minulého storočia. XJR-15 mala tiež veľmi pokročilú aerodynamiku. Všetkých šestnásť vyrobených kusov na závody sa účastnilo série Intercontinental Challenge sezóny 1991, kedy sa jazdilo ako doprovodný závod F1 v Monaku, Silverstone a Spa-Francorchamps. Posledný závod vyhral na XJR-15 nemecký pilot Armin Hahne a odniesol si tak výhru 1 milión amerických dolárov. Okrem spomínaných pilotov za volant si v závodnej sérií sadli aj piloti ako Tiff Needell, Derek Warwick, David Brabham či Bob Wollek. Zaujímavosťou tiež je, že na okruhu Silverstone zajazdila XJR-15 čas 1:57.410 (v r. 1991), zatiaľ čo (pre porovnanie s modernými superautami, meranie uskutočnené v r. 2008) Nissan GT-R zajazdil najrýchlejšie čas 2:10.30 (!!!) V dobe uvedenia na trh stála XJR-15 astronomických 960 tisíc amerických dolárov. Spolu s XJ220 tvoria tieto dva vozy absolútny strop ponuky Jaguaru v 90-tych rokoch.
Ako je na tom XJR-15 dnes? JaguarSport oficiálne nikdy nevyviezol ani jeden kus mimo Európsky kontinent. 6 kusov si však predsa našli cestu cez Atlantik. Tri modely poputovali do Japonska. Ďalším známym predajom tejto rarity sa stala aukcia Bonhams & Butterfields v Carmel v Kalifornii v auguste 2004. Poslednou verejnou aukciou XJR-15 bola aukcia RM v Septembri 2014, tento brutostroj bol vtedy predaný za cenu púhych 218 tisíc libier.
Autor článku: Viliam Ostatnik
